III. Diskriminácia, deportácia, zadržanie a spokojnosť
Rastúca väčšina Hispáncov tvrdí, že diskriminácia je hlavným problémom brániacim uspieť Latinskoameričanom, čo najsilnejšie vyjadrujú tí, ktorí sa narodili mimo USA. Aj napriek tomu nedošlo k nijakej zmene v podiele Latinoameričanov, ktorí majú osobné skúsenosti s diskrimináciou, a dnes ich menej ako v roku 2008 uvádza, že ich zastavila polícia alebo iné orgány a pýtali sa na ich právne postavenie.
Vnímanie, skúsenosti a príčiny diskriminácie
Vnímanie diskriminácie ako hlavný problém pre Hispáncov
Podľa prieskumu asi šesť z desiatich Latinoameričanov (61%) tvrdí, že diskriminácia Hispáncov je „hlavným problémom“, ktorý všeobecne bráni Hispáncom uspieť v Amerike, až z 54%, ktorí to uviedli v roku 2007 (Pew Hispanic Center, 2007) a najväčší podiel, ktorý možno povedať, že zaujatosť predstavuje vážnu prekážku pre Latinskú Ameriku, pretože otázka bola položená prvýkrát v roku 2002 (Pew Hispanic Center, 2002). Ďalších 24% pri najnovšej diskriminácii na základe miery znečistenia ako „menší problém“; iba 13% tvrdí, že to nie je problém.
Ako prieskumy Pew Hispanic Center neustále zisťujú, Latinoameričania narodení mimo Spojených štátov sú oveľa pravdepodobnejšie ako rodení rodáci, ktorí hovoria, že diskriminácia je hlavným problémom, ktorému Latinskoameričania čelia. V súčasnom prieskume hodnotí sedem z desiatich (70%) rodených obyvateľov Latinskej Ameriky, ale menej ako polovica (49%) pôvodných obyvateľov Latinskej Ameriky, zaujatosť voči Latinskoameričanom ako hlavný problém.
Medzi Latinoameričanmi narodenými mimo USA vnímajú zaujatosť najsilnejšie tí, ktorí nie sú legálnymi obyvateľmi. V tejto skupine takmer osem z desiatich (78%) vidí diskrimináciu ako hlavný problém. Naopak, Latinskoameričania narodení v zahraničí, ktorí majú legálne bydlisko alebo občania USA, majú menšiu pravdepodobnosť, že budú diskrimináciu považovať za hlavný problém (72%, respektíve 63%).
Vnímanie diskriminácie ako hlavného problému Hispáncov vzrástlo medzi zahraničnými obyvateľmi narodenými za posledné tri roky, stále sa však mierne zmenilo medzi pôvodnými obyvateľmi. V roku 2007 (Pew Hispanic Center, 2007) hodnotilo diskrimináciu ako hlavný problém menej ako šesť z desiatich (58%) Hispáncov narodených v zahraničí, v porovnaní so 70% v súčasnom prieskume. Medzi pôvodnými hispáncami je menej ako polovica pred tromi rokmi (47%) a v súčasnom prieskume (49%) hodnotí antihispánsku zaujatosť ako hlavný problém brániaci hispáncom uspieť v Amerike.
Medzi latinskoamerickými prisťahovalcami sú tí, ktorí žijú v Spojených štátoch menej ako 20 rokov, s väčšou pravdepodobnosťou považovaní diskrimináciu za hlavný problém ako tí, ktorí v tejto krajine žijú dlhšie. Podľa prieskumu takmer osem z desiatich Hispáncov narodených v zahraničí (78%), ktorí žijú v USA menej ako 10 rokov, hodnotí diskrimináciu ako hlavný prekážku latinskoamerického pokroku, v porovnaní s asi dvoma tretinami (64%) tých, ktorí bývali v USA 30 a viac rokov.
Jazykové znalosti sú úzko spojené aj s názormi na vplyv diskriminácie na hispáncov. Tri štvrtiny (76%) španielsky dominujúcich Hispáncov tvrdia, že antihispánska zaujatosť je hlavným problémom, ktorý bráni úspechu Hispáncov, v porovnaní s 57% dvojjazyčných a len štyria z desiatich (41%) Hispáncov ovládajúcich angličtinu. .
Skúsenosti s diskrimináciou
Asi tretina všetkých Hispáncov (34%) tvrdí, že oni, členovia ich rodiny alebo blízki priatelia, zažili za posledných päť rokov diskrimináciu kvôli svojej rase alebo etnickej skupine. To sa do značnej miery nezmenilo od roku 2009, keď toto číslo predstavovalo 32% (Pew Hispanic Center, 2009), ale oproti 41%, ktoré to uviedli v roku 2007 (Pew Hispanic Center, 2007).4
Rovnaký podiel rodených a zahraničných obyvateľov Latinskej Ameriky hovorí, že oni alebo niekto, koho poznajú, zažili diskrimináciu za posledných päť rokov - 34%, respektíve 33%. Z narodených cudzincov 35% osôb, ktoré sú naturalizovanými občanmi USA, 32% osôb, ktoré majú legálne bydlisko a 29%, ktoré nie sú legálnymi rezidentmi ani občany USA, tvrdí, že s nimi alebo s niekým, koho poznajú, zažili diskrimináciu za posledných päť rokov.
Mladí Latinskoameričania s najväčšou pravdepodobnosťou tvrdia, že oni alebo niekto, koho poznajú, zažili diskrimináciu. Tvrdia to štyria z desiatich (40%) vo veku 18 až 29 rokov, v porovnaní s tretinou z 30 až 49 rokov (34%) a 50 až 64 (32%). Medzi Latinskoameričanmi vo veku 65 rokov a viac menej ako dva z desiatich (17%) tvrdia, že oni alebo niekto, koho poznajú, zažili za posledných päť rokov diskrimináciu kvôli svojej rase alebo etnickej skupine.
Príčiny diskriminácie Latinskoameričanov
Na otázku, ktorý zo štyroch faktorov - prisťahovalecký stav, jazykové znalosti, farba pleti a úroveň príjmu a vzdelania - je najväčšou príčinou diskriminácie Hispáncov, si viac ako tretina (36%) zvolila prisťahovalecký status Latinskoameričanov. O niečo menej Hispáncov (21%) tvrdí, že farba pleti je hlavným dôvodom diskriminácie Hispáncov, zatiaľ čo menší podiel uvádza jazykové znalosti (20%) alebo úroveň príjmu a vzdelania (17%).
Bez ohľadu na narodenie alebo osobné právne postavenie Hispáncov sa imigračný status radí medzi najčastejšie uvádzané príčiny antihispánskej zaujatosti spomedzi štyroch faktorov testovaných v prieskume. Zhruba rovnaký podiel rodených obyvateľov (36%) a zahraničných obyvateľov (37%) tvrdí, že imigračný status je najväčšou príčinou diskriminácie Hispáncov. Medzi narodenými cudzincami sa objavujú mierne rozdiely v závislosti od ich pobytu. Štyria z desiatich (40%) obyvateľov Latinskej Ameriky, ktorí nemajú legálne bydlisko, a 39% cudzincov, ktorí majú legálne bydlisko, tvrdia, že imigračný stav je hlavnou príčinou diskriminácie Hispáncov. Spomedzi obyvateľov narodených v zahraničí, ktorí sú naturalizovanými občanmi USA, to hovorí tretina (34%).
Deportácia a zadržanie
Obavy z deportácie
V čase, keď sú nedovolení prisťahovalci do USA deportovaní v rekordnom počte,5väčšina Latinskoameričanov (52%) uvádza, že sa obávajú, že by mohli byť deportovaní oni, člen rodiny alebo blízky priatelia, vrátane 34%, ktorí sa obávajú „veľa“.
Nie je prekvapením, že existujú výrazné rozdiely v miere obáv z deportácie podľa narodenia respondentov. Zahraniční ľudia sú viac ako dvakrát tak pravdepodobní ako domáci obyvatelia - 68% oproti 32%. Najviac sa obávajú narodení cudzinci, ktorí nie sú občanmi Spojených štátov a ktorí nemajú legálny pobyt. z tejto skupiny 84% tvrdí, že sa obáva deportácie.
Veľké rozdiely existujú aj medzi tými, ktorí hovoria väčšinou španielsky, a tými, ktorí hovoria väčšinou anglicky. Takmer traja zo štyroch (73%) španielsky dominujúcich Latinoameričanov tvrdí, že sa obávajú „veľa“ alebo „niektorých“ deportácií - takmer štyrikrát väčší ako podiel (19%) Angličanov s dominantným zastúpením v Anglicku, ktorí sa obávajú, že oni alebo niekto, koho poznajú, by mohli byť deportovaní. Z dvojjazyčných Latinskoameričanov polovica (51%) tvrdí, že sa obáva deportácie.
Za tri roky, ktoré boli predložené v prieskumoch Pew Hispanic Center, sa táto otázka zmenila len veľmi málo. V roku 2007 uviedlo 53% respondentov, že majú veľké alebo nejaké obavy z deportácie (Pew Hispanic Center, 2007); v roku 2008 to uviedlo 57% (Lopez a Minushkin, 2008); a tento rok to tvrdí 52%.
Znalosť zadržania
Pokiaľ ide o deportáciu, jedným ukazovateľom je starosť a druhým známosť z prvej ruky. Tretina Latinskoameričanov (32%) tvrdí, že pozná niekoho, kto bol za posledných 12 mesiacov deportovaný alebo zadržaný federálnou vládou. Dve tretiny (68%) tvrdia, že nie.
Aj tu existujú rozdiely podľa narodenia a postavenia prisťahovalca, ale nie sú také výrazné, ako sú rozdiely v otázke „obavy“ z deportácie. Asi 28% rodených Latinskoameričanov tvrdí, že pozná niekoho, kto bol v uplynulom roku deportovaný alebo zadržaný, v porovnaní s 35% rodených cudzincov a 45% prisťahovalcov Hispáncov, ktorí nie sú občanmi USA ani legálnym pobytom.
Podľa údajov USA o prisťahovalectve a clách v posledných rokoch stúpol počet deportácií neoprávnených prisťahovalcov na rekordnú úroveň - vo fiškálnych rokoch 2009 a 2010 len necelých 400 000 ročne.6Asi polovica všetkých nedávno deportovaných osôb sú odsúdení zločinci a veľa z nich bolo odstránených v dôsledku nového partnerstva federálnych štátov v oblasti presadzovania práva, Secure Communities, ktoré identifikuje a deportuje neoprávnených prisťahovalcov z populácie odsúdených zločincov v štátnych väzniciach a miestnych väzeniach. Federálna vláda navyše v posledných rokoch uzavrela partnerstvo so štátnymi a miestnymi orgánmi prostredníctvom svojho programu 287 (g) v 26 štátoch s cieľom vyškoliť políciu v tom, ako určiť imigračný stav osôb, ktoré legálne zastavujú a majú podozrenie, že sú v krajine nelegálne.7
Napriek prudkému nárastu politík presadzovania tohto druhu v posledných rokoch len malá časť dospelých Latinoameričanov - iba jeden z dvadsiatich - hovorí, že v minulom roku ich zastavili policajní alebo iné orgány a pýtali sa na ich imigračný status, podľa nového prieskumu Pew Hispanic Center.
V tejto otázke nie sú rozdiely podľa nativity respondenta; 5% Hispáncov narodených v zahraničí aj v zahraničí tvrdí, že sa im to stalo za posledný rok. Existujú však rozdiely podľa pohlavia: 8% hispánskych mužov tvrdí, že boli za posledný rok zastavení otázkou od polície alebo iných orgánov o ich prisťahovaleckom stave, v porovnaní s iba 2% hispánskych žien.
Keď bola rovnaká otázka položená aj v prieskume Pew Hispanic Center z roku 2008 (Lopez a Minushkin, 2008), asi 9% respondentov uviedlo, že boli v uplynulom roku zastavení políciou alebo inými orgánmi a pýtali sa na ich imigračný status. Rovnako ako v súčasnom prieskume neboli rozdiely v odpovediach hispáncov narodených v zahraničí i v zahraničí. Takže v čase, keď bol v Arizone prijatý nový zákon8sa začala horúca celonárodná diskusia o tom, či sú Hispánci nespravodlivo zameraní na agresívne presadzovanie imigračných zákonov zo strany štátnej a miestnej polície, nový prieskum naznačuje, že počet Hispáncov, ktorí sa skutočne zastavili políciou a pýtali sa na ich imigračný status, v priebehu rokov klesal posledné dva roky.
Spokojnosť so smerom krajiny a ich životmi
Spokojnosť so smerom krajiny
Mierne viac ako tretina všetkých Hispáncov (36%) tvrdí, že je spokojná so súčasným smerovaním krajiny, zatiaľ čo 57% tvrdí, že sú nespokojní. Napriek týmto relatívne nízkym úrovniam spokojnosti sa podiel Hispáncov, ktorí sú pozitívni v postupe národa, vrátil späť od júla 2008, keď iba 25% bolo spokojných s vývojom v krajine (Lopez a Minushkin, 2008).
Hispánci sú navyše o priebehu národa pozitívnejší ako všetci Američania. Iba štvrtina (25%) širokej verejnosti - o 11 percentuálnych bodov menej ako Hispánci - uviedla koncom leta spokojnosť s vývojom v krajine (Pew Research Center for the People & the Press, 2010b). Odkedy otázku položilo po prvýkrát Hispánske centrum v roku 2003 (Suro, 2004), boli hispánci v otázke smerovania krajiny takmer vždy pozitívnejší než ostatní.
Medzi Latinskoameričanmi sa objavuje pomerne málo rozdielov. Rodení Latinskoameričania sú o kurz národa o niečo pozitívnejší ako cudzinci (39% oproti 34%). Medzi narodenými cudzincami zhruba rovnaký podiel naturalizovaných občanov (34%), legálnych obyvateľov (31%) a obyvateľov Latinskej Ameriky, ktorí nie sú legálnymi rezidentmi (35%), tvrdí, že sú spokojní s vývojom situácie v Spojených štátoch.
Významné rozdiely medzi Latinskoameričanmi sa však objavia, ak sú tieto výsledky rozdelené podľa veku a dĺžky času, ktorý jednotlivec žil v USA.
Latinoameričania v strednom veku sú podstatne negatívnejší v tom, ako sa deje na národnej úrovni, ako starší a mladší Hispánci. Podľa prieskumu iba tretina (33%) obyvateľov Latinskej Ameriky vo veku 30 až 49 rokov a 27% osôb vo veku 50 až 64 rokov je spokojných so smerom krajiny. Naproti tomu úplne 45% mladých dospelých vo veku od 18 do 29 rokov a takmer toľko (40%) obyvateľov Latinskej Ameriky vo veku 65 rokov a starších je spokojných s tým, ako sa veci majú.
Latinskoamerickí rodáci zo zahraničia, ktorí žili v USA menej ako 10 rokov, sú výrazne spokojnejší so smerovaním krajiny ako tí, ktorí tu žili 30 rokov alebo dlhšie - 42% oproti 30%.
Spokojnosť so smerovaním ich života
Latinskoameričania sú vo svojom živote spokojní. Takmer sedem z desiatich Latinskoameričanov hodnotí kvalitu svojho života ako „vynikajúcu“ (24%) alebo „dobrú“ (45%), čo sú výsledky, ktoré sú prakticky identické so zisteniami z prieskumu Pew Hispanic Center z roku 2007. Ďalších 27% v súčasnom prieskume uvádza, že konajú „iba spravodlivo“, zatiaľ čo 4% hodnotia kvalitu svojho života ako „zlú“.
Podľa prieskumu sú pôvodní Hispánci výrazne pravdepodobnejšie ako tí narodení v zahraničí, keď hodnotia kvalitu svojho života ako vynikajúcu alebo dobrú (83% oproti 58%). Spomedzi narodených cudzincov sú občania výrazne pozitívnejší (66%) ako občania s legálnym pobytom (53%) alebo bez legálneho pobytu (48%).
Ovládanie angličtiny úzko súvisí so životnou spokojnosťou. Iba polovica (51%) Hispáncov, ktorí sú španielskou dominantou, hodnotí kvalitu svojho života ako vynikajúcu alebo dobrú. Naopak, tri štvrtiny (76%) dvojjazyčných Latinoameričanov a takmer deväť z desiatich (87%), ktorí sú v angličtine dominantní, ponúkajú pozitívne hodnotenie svojho života.
Mladší Latinskoameričania a rodení cudzinci, ktorí žili v USA dlhšie ako 10 rokov, sú o svojom živote optimistickejší než ostatní hispánci. Tri štvrtiny (75%) všetkých Hispáncov vo veku od 18 do 29 rokov hodnotia svoj život ako vynikajúci alebo dobrý v porovnaní s viac ako šiestimi z desiatich dospelých, ktorí majú 50 alebo viac rokov.
Spomedzi Latinoameričanov, ktorí sa narodili v inej krajine, vyjadruje celkovú spokojnosť so svojím životom niečo viac ako polovica (52%), ktorí žili v USA menej ako 10 rokov. Naopak, viac ako šesť z desiatich Latinoameričanov, ktorí v tejto krajine žijú 20 až 29 rokov (63%), je spokojných so svojimi životmi, rovnako ako 60% tých, ktorí žijú v USA 30 a viac rokov.
