• Hispánci

IX: Identifikácia strany a ideológia

Latinskoamerickí evanjelici majú dvojnásobnú pravdepodobnosť, že budú republikánmi, ako latinskoamerickí katolíci. To je oveľa väčší rozdiel, ako medzi bielymi. Navyše, katolícki hispánski konzervatívci uprednostňujú demokratov, zatiaľ čo bieli konzervatívci sa bez ohľadu na náboženskú tradíciu považujú za republikánov. Aby bol politický portrét Hispáncov ešte zložitejší, zohráva úlohu aj národný pôvod. U niektorých - Kubáncov a Portoričanov - sú politické preferencie silne ovplyvnené pôvodom, náboženstvo zohráva menšiu úlohu.

Demokrati si už takmer desať rokov užívajú stabilnú dvojstrannú výhodu v identifikácii strán medzi Latinskoameričanmi. Pri skutočnom hlasovaní však republikáni túto výhodu pravidelne zužovali. Napríklad v prezidentských pretekoch v rokoch 2000 a 2004 a v strednodobých voľbách v roku 2006 sa napríklad latinskoamerické hlasovanie za republikánsku stranu pohybovalo na vnútroštátnej úrovni od 30% do 40%. V jednotlivých pretekoch prekročil počet republikánskych kandidátov v rôznych štátoch hranicu 40% v latinskoamerickej podpore.¹

Tento vývoj viedol mnohých komentátorov k tomu, že Hispáncov označili za voličov hojdačky. Výsledky nedávnych volieb ukazujú prinajmenšom nestálosť na okraji latinskoamerických volebných vzorov. Výsledky tejto štúdie ukazujú, že náboženstvo je dôležitým faktorom pri formovaní hispánskych partizánskych preferencií.

Identifikácia strany:Na zistenie politickej príslušnosti boli respondenti požiadaní: „Považujete sa dnes v politike za republikána, demokrata, nezávislého alebo niečo iné?“?

Ideológia:Na určenie politického sklonu boli respondenti požiadaní: „Všeobecne by ste opísali svoje politické názory ako veľmi konzervatívne, konzervatívne, umiernené, liberálne alebo veľmi liberálne?“

Oprávnení voliči:Všetci respondenti prieskumu mali najmenej 18 rokov. Za oprávnených voličov sa považovali tí, ktorí na otázku, či sú občanom USA, odpovedali kladne.

Registrovaní voliči:Respondenti, ktorí uviedli, že sú občanmi USA, a že sú si absolútne istí, že sú zaregistrovaní na hlasovanie, sa považujú za registrovaných voličov.

Táto kapitola skúma identifikáciu strany medzi Latinskoameričanmi, ako aj ich názory na to, ako efektívne sú dve hlavné strany vo viacerých hlavných otázkach. Analýza sa uskutočňuje na základe niekoľkých premenných, medzi ktoré patrí náboženská tradícia, ideológia, krajina pôvodu a frekvencia navštevovania kostola. Skúma sa tiež miera registrácie a názory prezidenta Busha, opäť naprieč náboženskými tradíciami a vo vzťahu k iným faktorom.

Porovnania s ľuďmi, ktorí nie sú Hispánci, vychádzajú z údajov z prieskumu amerického náboženstva Pew 2006, ktorý využíva celkovú populáciu USA a na zaistenie úplnej porovnateľnosti sa zameriava na registrovaných voličov. Zvyšok analýzy je založený na údajoch o Latinskoameričanoch, ktorí sú oprávnení voliť; táto vzorka je väčšia a umožňuje podrobnejšie tabuľky.

Preferencia strany

Opatrenia týkajúce sa identifikácie strany v populácii USA ako celku sa časom mierne líšia, aj keď sa hlasovanie môže medzi kandidátmi jednej alebo druhej strany z jednotlivých volieb meniť. Predchádzajúce prieskumy Pew ukázali, že tento vzorec je zrejmý aj medzi Latinskoameričanmi, kde si Demokratická strana stabilne udržiavala výhodu v pomere dva ku jednej pri prieskumoch, ktoré sa konali takmer desať rokov dozadu.²

V tejto štúdii 43% hispánskych oprávnených voličov tvrdí, že sa považuje za demokratov, zatiaľ čo 20% sa označuje za republikánov a ďalších 20% za nezávislých. Tieto stranícke preferencie sa však líšia podľa náboženskej tradície.

Demokratická strana má výhodu takmer troch ku jednej medzi latinsko-katolíckymi oprávnenými voličmi (48% oproti 17% pre republikánov). Vzhľadom na to, že latinskoameričtí voliči sú v drvivej väčšine katolíci (63%), katolíci predstavujú jadro demokratickej podpory medzi Latinskoameričanmi. V skutočnosti je 70% všetkých latinskoamerických oprávnených voličov, ktorí sa identifikujú ako demokrati, katolíci.

Identifikácia strany medzi latinskoamerickými evanjelikmi je užšie rozdelená a mierne uprednostňuje republikánsku stranu. Z hispánskych oprávnených voličov, ktorí sú evanjelikmi, je 37% respondentov, ktorí sa považujú za republikánov, a 32% za demokratov. V ostatných náboženských tradíciách prevažuje Demokratická strana medzi oprávnenými voličmi - 42% oproti 22% u hlavných protestantov a 33% oproti 8% u sekulárnych Latinskoameričanov.

Porovnávanie hispánskych a bielych registrovaných voličov

Porovnanie s americkým prieskumom náboženstva Pew 2006, pri ktorom sa používa rovnaké identifikačné opatrenie strany, odhaľuje trochu odlišnú interakciu medzi preferenciami partizánov a náboženskými tradíciami medzi nehispáncami. Aby bolo možné čo najpresnejšie porovnanie medzi etnickými skupinami v obidvoch prieskumoch, analýza využíva údaje od registrovaných voličov. Afroameričania predstavujú osobitný prípad, pretože bez ohľadu na náboženskú tradíciu uprednostňujú Demokratickú stranu ohromnými okrajmi. Aj medzi evanjelikmi sa černosi rozdelili v prospech demokratov so 60-bodovým rozdielom. V dôsledku toho sa táto analýza zameriava na kontrasty medzi hispáncami a bielymi, dvoma skupinami, kde sa identifikácia strany líši vo väčšej miere podľa náboženskej tradície.

Zatiaľ čo latinskí katolíci výrazne uprednostňujú demokratickú stranu pred republikánskou stranou medzi registrovanými voličmi (55% oproti 18%), rozdelenie partizánov ide inou cestou - aj keď užšie - medzi bielymi katolíkmi (32% pre demokratov vs. Republikáni).

Medzi latinskoamerickými evanjelikmi, ktorí sú registrovanými voličmi, je identifikácia strany rovnomerne rozdelená (36% pre každú stranu). Naproti tomu republikáni majú medzi demokratmi výhodu registrácie dvoch proti jednej medzi registrovanými voličmi bielej evanjelickej cirkvi (50% oproti 25%).

Spojenie medzi náboženskou tradíciou a identifikáciou s Republikánskou stranou odhaľuje zaujímavý kontrast medzi hispáncami a bielymi. V prípade latinskoamerických voličov je podpora republikánov u evanjelikov (36%) dvakrát vyššia ako u katolíkov (18%). Medzitým je identifikácia republikánov medzi bielymi evanjelikmi (50%) o necelú tretinu vyššia ako medzi bielymi katolíkmi (39%). To naznačuje, že byť evanjelikom môže byť ešte účinnejším činiteľom pri stotožňovaní sa s Republikánskou stranou pre Latinos ako pre bielych.

Porovnanie relatívneho vzoru identifikácie za Demokratickú stranu ukazuje, že to isté platí pre príslušnosť k katolíckej cirkvi. Medzi latinskoamerickými voličmi je podiel, ktorý sa označuje za demokratov, zhruba polkrát vyšší u katolíkov (55%) ako u evanjelikov (36%). Naproti tomu medzi bielymi registrovanými voličmi je identifikácia demokrata asi o štvrtinu vyššia u katolíkov (32%) ako u evanjelikov (25%). Aj tu je náboženská príslušnosť spojená s väčším rozdielom v straníckej identifikácii medzi Latinskoameričanmi ako medzi bielymi.

Medzi Latinoameričanmi i belochmi sa republikánom darí lepšie s evanjelikmi a demokratom lepšie medzi katolíkmi. V oboch prípadoch sú však rozdiely medzi katolíkmi a evanjelikmi v straníckej identifikácii väčšie medzi Hispáncami ako medzi bielymi.

Preferencia strany a ideológia

Demokratická strana výrazne prekonáva republikánsku stranu medzi latinskoamerickými oprávnenými voličmi, ktorí sa identifikujú ako liberáli. Demokrati majú tiež obrovskú výhodu medzi latinskoamerickými umiernenými (46% demokratov oproti 15% republikánov). To platí najmä medzi katolíkmi, ktorí sú ideologicky umiernení (54% demokratov oproti 12% republikánov). Straníctvo medzi umiernenými evanjelikmi je užšie rozdelené (30% demokratov oproti 27% republikánov).

Pokiaľ ide o ideológiu, kľúčové zistenie štúdie sa sústreďuje na názory Latinoameričanov, ktorí sa identifikujú ako konzervatívci: Konzervatívna ideológia sa automaticky nepremietne do podpory republikánskej strany. Republikánska strana napríklad vystihuje lojalitu polovice (51%) latinskoamerických oprávnených voličov, ktorí označili svoju ideológiu za konzervatívnu. Latinskoamerickí katolíci s konzervatívnou politickou ideológiou v skutočnosti uprednostňujú demokratov pred republikánmi, a to 40% až 30%. Naproti tomu medzi politicky konzervatívnymi voličmi, ktorí nie sú zaregistrovaní v Latinskoameričanoch, sú republikáni v oboch náboženských tradíciách prekonaní demokratmi v pomere troch ku jednej.

Preferencie strán, účasť v kostole a obrátenie

Frekvencia navštevovania kostola nehrá významnú úlohu v preferenciách latinskoamerických strán pre katolíkov alebo protestantov v hlavnej rade, ale medzi evanjelikmi sú zaujímavé rozdiely. Podiel republikánov na evanjelikoch, ktorí chodia do kostola najmenej raz týždenne, je 42% pre oprávnených voličov, v porovnaní s 25% pre evanjelikov, ktorí chodia do kostola menej často.

Medzi latinskoamerickými katolíkmi, ktorí konvertovali na evanjelikalizmus, sa partizánske rozdelenie viac podobá rozdeleniu ostatných príslušníkov ich nového náboženstva než viere, ktorú opustili. Zatiaľ čo demokrati majú medzi katolíkmi významnú výhodu, u týchto bývalých katolíkov to tak nie je. V ich prípade sú preferencie strán takmer rovnomerné (35% pre republikánov oproti 33% pre demokratov).

Preferencia strany podľa krajiny pôvodu

Kubánci sú jedinou latinskoamerickou skupinou, v ktorej si republikánska strana vedie medzi oprávnenými voličmi výrazne lepšie výsledky ako demokratická strana (49% oproti 24%). Dominikánci (50%) a Portoričania (48%) sú najviac demokratickí, zatiaľ čo obyvatelia Latinskej Ameriky mexického pôvodu - jednoznačne najväčšia skupina krajín pôvodu - sú tiež pre demokratov (43% oproti 19%). V niektorých, ale nie vo všetkých prípadoch, sú tieto partizánske zoskupenia podľa krajiny pôvodu významnejšie ako združenia podľa náboženskej tradície.

Zatiaľ čo latinskí katolíci zo všetkých ostatných krajín pôvodu jednoznačne uprednostňujú Demokratickú stranu, viac ako polovica (55%) kubánskych katolíkov sa stotožňuje s republikánskou stranou a iba pätina (20%) podporuje demokratov. Podobne aj portorickí evanjelici sú v rozpore s trendom medzi ostatnými evanjelikmi tým, že pevne uprednostňujú demokratov pred republikánmi (52% až 18%).

Na druhej strane sa preferencie partizánov medzi latinskoamerickými občanmi mexického pôvodu výrazne líšia podľa náboženskej tradície. Demokrati majú medzi mexickými katolíkmi značnú výhodu (49% oproti 14%). Avšak medzi mexickými evanjelikmi ide partizánske rozdelenie inou cestou (47% pre republikánov a 24% pre demokratov).

Problémy

Hispánsky oprávnení voliči o značných rozpätiach tvrdia, že Demokratická strana môže lepšie zvládať problémy od ekonomiky, prisťahovalectva až po životné prostredie a morálku. Zo siedmich problémov predložených v prieskume má Demokratická strana v dvoch z nich výhodu najmenej dva. Spomedzi všetkých hispánskych oprávnených voličov je najmenší rozdiel v zlepšovaní morálky a dokonca tam má Demokratická strana výhodu 18-percentuálneho bodu.

Latinskoamerickí evanjelici sú výraznou výnimkou z tohto modelu demokratickej dominancie v otázkach. Pokiaľ ide o päť zo siedmich čísel, latinskoamerickí evanjelici hodnotia obe politické strany podobne. Medzitým sa republikánska strana hodnotí ako najvhodnejšia na zlepšenie morálky v krajine, aj keď rozdiel nad Demokratickou stranou je pomerne malý (42% oproti 36%). A 43% z týchto oprávnených voličov uprednostňuje demokratov v oblasti životného prostredia, v porovnaní s 33% voličov je republikánov.

Prezident Bush

Vzory lojality voči partizánom medzi latinskoamerickými voličmi rôznych náboženských tradícií sa odrážajú v postojoch k prezidentovi Georgovi W. Bushovi. Katolíci nesúhlasili s prezidentovým výkonom o viac ako dva na jedného (62% oproti 27%) a prezidentovo hodnotenie bolo medzi protestantmi v hlavnej rade len o niečo lepšie.

Na druhej strane väčšina evanjelikálnych latinskoamerických voličov podporila prácu, ktorú robí prezident Bush (50% oproti 38%). Prezident si počínal ešte lepšie medzi evanjelickými voličmi, ktorí označili svoju ideológiu za konzervatívnu, pričom s jeho výkonom súhlasilo 63%. Tieto zistenia pochádzajú z prieskumu uskutočneného medzi 10. augustom a 4. októbrom 2006 a prezidentove schvaľovacie hodnotenia sa odvtedy môžu meniť.

Medzi latinskoamerickými evanjelickými voličmi, ktorí sa týždenne zúčastňujú bohoslužieb, a tými, ktorí sa ich zúčastňujú menej často, je výrazný rozdiel. Viac ako polovica (57%) evanjelikov, ktorí sú častými kostolníkmi, schvaľuje výkon Busha, zatiaľ čo tretina (33%) nesúhlasí. Latinskoamerickí evanjelici, ktorí sa zúčastňujú na konferencii menej často, sú rozdelení v rovnakých pomeroch, ale v opačnom smere (51% nesúhlasí a 36% súhlasí).

Rozdiel je menej výrazný pre latinskoamerických katolíkov. Tí, ktorí chodia do kostola menej často, bývajú s prezidentom len o niečo viac nesúhlasní ako tí, ktorí často navštevujú kostol (64% oproti 59%).

Registrácia voličov

Latinskoamerickí oprávnení voliči sa zaregistrujú, aby hlasovali zhruba rovnako vo všetkých náboženských tradíciách. Medzi katolíkmi hlásia ideoví konzervatívci vyššiu mieru registrácie ako liberáli.